Natália Zajačiková

Keď sa spomenie mesto Innsbruck na západe Rakúska každý si ho hneď spojí s Alpami, lyžovaním, výletmi po sklách a bralách a chátrajúcimi olympijskými areálmi. No v tejo mekke zimných športov a turistiky sa zformovala melodická dream pop kapela lilla (že, zo švédskeho slova lilla, ktorý v preklade znamená “malý” ale aký to má pre nich význam, to neviem. Ja si vždycky tak romanticky-automaticky predstavím kvet orgován - lilac). Kapela najskôr začínala ako duo Lisa (spev) a Jakob (gitara), neskôr sa k nim pridal Markus, ktorý priniesol potrebnú silu bicích a elektorniky.

K lille podľa mňa najviac sedia prvky romantizmu, ktoré si ako tak pamätám z literatúry zo strednej školy (ale to môže byť len čisto moja subjektívna interpretácia) a to neistota a osamelosť človeka, utiahnutie sa do samoty - názov ich CD je “Leaving isolation” a dochádza k rozporu medzi človekom a spoločnosťou. Ďalej podľa príručku - tento konflik nieje možné vyriešiť pomocou rozumu ale do popredia sa dostáva cit (melancholické tóny). Prežívanie krásy, estetický ideál (vždy pokoj vyžarujúca speváčka) balanc medzi snom a skutočnosťou (song “chasing dreams"), utiahnutie sa do prírody (prítomné prostredie k tomu priam ťahá a asi každého, kto sa ocitne v okolí Álp aj zvábi).

Kapela naživo kvalitou svojou zvuku, zohraním, sebaistotou a energiou, ktorú šíria počas celého vystúpenia pôsobi na svoje pomery viac ako profesionálne a to či už hrá pre 200 alebo 30 ľudí. A publikum tyrolska sa im v sobotu zavďačilo naplneným sálom a balkónom, keď odohrali svoj prvý “veľký” koncert, ako hlavný interprét večera vo významnom kultúrnom bode v Treibhause v Innsbrucku. Ten je považovaný za akési kultúrne dedičstvo, ktorého korene sa dátuju už niekedy okolo roku 1977 a často sa prirovnáva k viedenskej Arene. Zazneli tu melodické a pomalé single “No one” a “Skin” z ich CD debutu z roku 2017 “Leaving Isolation” ale aj (zrejme pre väčšinu tyrolčanov známy) song “Blinding” a najnovší single “Island”, ktoré rozhýbali publikum (a to je už čo povedať, keďže hovoríme o poväčšine statickom publiku rakúska). Senzitívna elektornika, hlas nesúci emócie, femme fatale, hravosť, intímnosť, mamy, bratia, kamoši, neznámi aj náhodní v dave, prídavky, tí autogram pýtajúci, ľudia neostávajúci na afterpárty, lebo ďalší deň chcú ísť na jednú z posledných tohtoročných lyžovačiek, jarné teplo a vôňa orgovánu vo vzduchu. Sobotný aprílový večer v Innsbrucku.